Záhrady Karpát

Obyvatelia česko-slovenského pomedzí v oblasti Bílých a Bielych Karpát, majú svoju hranicu v srdci v krajine medzi dedinami Vrbovce a Chvojnica na slovenskej strane. Hrubou a Malou Vrbkou na strane moravskej. Je to krajina záhrad a vidieka s pretrvávajúcimi tradíciami, ale aj kraj bolestných spomienok na rozdelenie Československa.

"Byli by ňa zabili, ej! Byli by ňa zabili. Ej, pre dva snopy jariny,“  spieva náš sprievodca záhradami Karpát muzikant, folklorista, spevák a rozprávač Jiří Miškeřík z Hrubej Vrbky a slohy svoje piesne prekladá tklivým klarinetom, ktorého tóny sa nesú po okolitých lúkach.

Záhradami Karpát sú tu vo voľnej krajine po oboch stranách hranice takzvané sesuvne lúky. Teda lokality, ktorých reliéf postupne modelovali zosuvy pôdy. Zrejme preto sa národná prírodná rezervácia blízkosti Hrubej Vrbky menuje Čertoryje. Po stáročia tu náhlej zosuvy vrásnila karpatskú krajinu a ľudia si preto ticho s bázňou hovorili, že tam asi samotný "čert to ryje".

Tesne za česko-slovenskou hranicou leží osada pôvodne menom U Sabotů, ktorá patrí k symbolom rozdelenia Československa. Pred rozpadom federácie v roku 1993 ležala na moravskej strane pomedzí. Jej obyvatelia však v referende rozhodli, že chcú, aby osada U Sabotů patrila ku slovenské. Od roku 1998 je teda osada na Slovensku a volá sa Šance.

Necelé dva kilometre od Šancí, vo slovenského dedine Vrbovce, pôsobí v evanjelickej farnosti farár Miroslav Hvoždiara. "Prisťahoval som sa roku 1991, teda dva roky pred rozdelením Československa," spomína pán farár. Rovnako skvelý muzikant, ako Jiří Miškeřík z Vrbky, svižne váľa vo svojom kostole na organe slávnu skladbu Pochod padlých anjelov.

Vrbovce farára Hvoždiary leží na dohľad hraničného hrebeňa deliaceho Moravu a Slovensko. Je to krajina lúk, pasienkov a bukových lesov, s obcami schoulenými v plytkých dolinách Bielych Karpát. Miroslav Hvoždiara patrí k ľuďom, ktorým pomedzí vrastené do ich sŕdc, hoci pôvodne túžil žiť ďaleko odtiaľ. Najvyššie niekde na druhom konci sveta. "Bola to pre nás smutná udalosť, pretože hranice vtedy rozdelila náš cirkevný zbor.“

Hospodárovi z moravskej strany pomedzí privážali úrodu z políčok na svahoch Bielych Karpát do veterného mlyna na kopci nad dedinou kužeľové. V horňáckej nárečia poznajú ľudia mlyn ako Kuželovský vetrákov a sila vetra tú obilie drvila od polovice 19. storočia. Je to najväčší mlyn takzvaného holandského typu v Českej republike. V priľahlom stavení nájdeme aj zbierku náradia, ktorým sa v tejto krajine obrábala políčka i lúky.

Tak sa hospodárilo tiež v Hrubej Vrbce, ktorá patrí k najmalebnejším dedinám horňáckého Slovácka. Obec je vidieckou pamiatkovou zónou a ojedinelými svedkami života uprostred lúk a pasienkov je súbor stodôl zoradených za humnami.

Roku 1879 sa v Hrubej Vrbce narodil Matěj Pavlík, známy ako pravoslávny biskup Gorazd, popravený v čase heydrichiády za ukrývanie útočníkov na ríšskeho protektora v krypte kostola v Prahe. Ako pamätník Mateja Pavlíka, bol v Hrubej Vrbce postavený pravoslávny monastier, len neďaleko evanjelického kostola z konca 18. storočia.

V neskorom jar sú lúky na úbočiach Bielych aj Bielych Karpát skutočnými záhradami tejto krajiny na pomedzí. Stáročia pretrvávajúce hospodárenia na lúkach, starostlivosť ľudí o krajinu, spolu s prírodnými podmienkami vytvorili priaznivé podmienky pre mimoriadne bohatou druhovú skladbu rastlín. Na prelome mája a júna krášlia lúky kvety vzácnych orchideí - vstavačov mnohých druhov. Svoju krásu si však tieto záhrady Karpát uchovávajú po celý rok. A tiež práve začiatkom jesene, kedy náš dokument vznikal.