V srdci hranice

Veľká Javorina je s nadmorskou výškou 969,8 m najvyšším miestom Bielych Karpát. Širokým a plochým vrcholom vedie štátna hranica a týči sa tu rozhlasový aj televízny vysielač. V okolí môžete nájsť vyhľadávané lyžiarske strediská, bežkárske trate a turisticky atraktívne doliny.

Vrchol je zároveň symbolickým miestom stretávania Slovákov a Čechov. Túto tradíciu založili Štúrovci a dodnes je na vrcholovom kameni nápis: „Tu bratia vždy sa stretať budú.“
„Tuná sa Česi a Slováci stretávajú od roku 1848, čiže je to asi najdlhšie takéto stretávanie sa dvoch národov - podľa mňa -  vo svete,“ hovorí chatár Miro Martinček, ktorý sa na Javorinu presťahoval z Bratislavy a stal sa majiteľom legendárnej Holubyho chaty. Chata je dnes po rozsiahlej rekonštrukcii a celoročne ju navštívia tisícky turistov, ktorí si tu užívajú lyžovanie, bežky či snowkiting.

Na moravskej strane hranice  sa rozprestiera Horňácko, kraj bohatý na tradície.  Jedna z najznámejších, ktorá sa udržala dodnes, je tradičný „fášank“. Počas tohto sviatku, ľudia v Novej Lhote a obciach roztrúsených v pohraničí, vychádzajú do ulíc v pestrých krojoch a maskách, hrá hudba, spievajú sa horňácke piesne „v takom tempe, že na druhý deň už spievať nemôžu“, a pije sa slivovica, tiež typická pre tento kraj.

Nad Novou Lhotou sa rozprestierajú rázovité fotogenické kopanice, ktoré priťahujú turistov z celej republiky.
Aj túto zimu sem prichádza fotograf Jan Šilpoch. V roku 1984 tu zažil svoj prvý „fašánk“, a odvtedy sa vracia fotografovať tento kraj a jeho obyvateľov každý rok. Čo ho na Horňácku tak fascinuje? „Strom má pevné kořeny a díky tomu tady vydrží všechny ty podmínky, co se týče počasí, dlouhá léta. A tak je to stejně s těmi lidmi,“ vyjadril sa Jan Šilpoch.

Nad slovenskou dedinkou Ľubiná sa nachádza najvyššie položená kopaničiarska chalupa tejto oblasti. V drsnej prírode kopaníc prežil Milan Zemanovič celý život.  V lete je to ľahšie, v zime sa prístup k domu komplikuje. Ale samota a pokoj mu vyhovujú, ak niečo z dediny potrebuje, vždy sa nájde spôsob, ako zísť dolu - na lyžiach, či na traktore.
Nemá pocit, že je sám, susedia síce bývajú ďalej, no kamkoľvek príde na návštevu, vždy sa cíti ako doma. Komunita žijúca v tomto kraji sa správa ako jedna veľká rodina. Hovorí, že z tohto dôvodu sem prichádzajú bývať aj Bratislavčania.

Na slovenskej strane kopaníc sa nachádza Krčma na konci sveta, ktorú vlastní Gejza Slávka. Roky pracoval ako muzikant v zahraničí, v istom momente si uvedomil, že sa chce usadiť. Miestna príroda ho očarila natoľko, že sa sem prisťahoval aj s rodinou.
Hoci je jeho manželka pôvodom Nemka, obaja sa cítia prirodzene spätí s prostredím záhoráckých kopaníc.
„Ani na sekundu mi to nebolo ľúto, nemala som – ako sa to povie – Heimweh – túžbu po domove. Som tu šťastná, veľmi, veľmi šťastná.“

Krčma na konci sveta je domovom pre trojčlennú rodinu, aj útočiskom pre turistov. Uprostred divokej prírody, doslova na kraji sveta, vás prekvapí útulné prostredie, vôňa kapustnice, horúci čaj a nenútená pohostinnosť domácich.