Portášova varta

Osada Kohútka na hraničnom hrebeni medzi Halenkovem a Hornou Marykovou patrila k oporným bodom valašských portášov. Dobrovoľní strážcovia hranice strážili pomedzí pred lúpežnými Uhry, pašerákmi i miestnymi zbojníkmi. Ich odkaz je tu stále živý. Muži v dlhých kabátoch, s mohutnými širákom na hlave, s pištoľami za opaskom a puškami cez rameno pravidelne prichádzajú na pomedzí a spomínajú na dobu, kedy tu bol život skutočne nebezpečný. Z horného Považia na slovenskej strane hranice zase vystupujú do hôr chlapi trombitáši.

Portáši, ktorí prvý májový víkend vyrazili na hraničný hrebeň, tam neboli sami. Z horného Považia, od Púchova tam za nimi prídu muzikanti Štefánikovci. Hrajú na trembity čiže drevené píšťaly. Tým väčším sa hovorí bačovská rúr, menším pastiersky roh. Vedúci súboru Pavol Štefánik žije v Nimnici, kde trembity tiež sám vyrába. "Sme Valasi cez kopec pregúľaný na Slovensko," hovorí Pavol Štefánik. Dlhé rúry oprú širokým dolným koncom o kamenistou hrudu a vytrubujú do krajiny.

Trembity, ktoré vytvára brat Pavla Štefánika Ján, sú kráľovnami medzi pastierskym píšťalami. Tam, kde sa v Karpatoch pásli ovce, rozšírili sa na Slovensku, na Morave i v Poľsku. A je možné, že svoj predobraz mala trembita už v biblii. Keď zaznela Jerichova rúra, sypali sa hradby mesta.

Ak v histórii hranice na valašskom hrebeni niekedy horalov rozdeľovala, kresťanská viera je spájala. Pripomína to obnovená Cyrilo-metodskej púť, ku ktorej sa veriaci z oboch strán pomedzí schádzajú v mieste zvanom Kohútka. A spoločne spievajú pri svätej ľudí dobrej vôle.

Hlas trembitov je počuť až do horskej osady Borsenovci, kam sa k životu na penzii vrátil miestny rodák, pamätník a milovník krajiny Jozef Borseník so svojou pani Jitkou.

Pre viac ako sedemdesiatimi rokmi, krátko po 2. svetovej vojne, sa Jozef Borseník narodil vo drevenici na samote Borsenovci v lesoch nad dedinou Horná Maryková. Ešte ako dieťa sa s rodičmi presťahoval do Čiech, rodina tam hľadala prácu. Teraz sa rodák do svojej rodnej drevenice natrvalo vrátil. Väčšinu roka tam žije so svojou českou manželkou Jitkou, chodí krajinou a spomína na detstvo a život v Československu.

Česko-slovenské hranice sa tu v Javorníkoch tiahne po hrebeni oddeľujúcim krajinu široké doliny Veľkých Karlovic a kraj horného Považia. V čase, keď portáši skutočne strážili hranicu pred zbojníkmi a lúpežnými Uhry, bol život na pomedzí drsný a nebezpečný. Dnes táto romantická krajina Valašska patrí najobľúbenejším cieľom turistov z oboch strán hranice. Lesy sa tu striedajú s lúkami a široké výhľady ešte dávajú tušiť dobu, kedy sa na hranici hospodárilo.

A ak Pavol Štefánik o sebe hovorí, že je Valach "pregúľaný" na Slovensko, potom babička Anny Kovaříkovej z moravskej strany Beskýd bola zase Slovenkou pregúľanou zo Slovenska na Valašsko. Gazdiná Anna Kovaříková s rodinou žije vo Veľkej Vranči, približne tri kilometre pod hraničným hrebeňom, majú kone, chovajú ošípané a snaží sa hospodáriť podobne ako ich predkovia.