Masarykovo

Dve krajiny spojené v Československu nadobudli v roku 1993 samostatnosť. Spoločná história ich však aj naďalej predurčuje k spoločnému osudu. Slovenskú a Českú republiku na pohraničí oddeľujú Beskydy, Biele Karpaty, Veľká Javorina, a na juhu rieka Morava. Dlho predstavovala hranicu, ale v súčasnosti znovu oba národy spája. Tok rieky Moravy je pokojný a mierny, bez perejí, a vyhľadávaný vodákmi. Výhľad na okolité lužné lesy je úchvatný. "Moje babička pochází ze Slovenska, můj děda z Česka, takže já to beru tak, jakože jsme pořád jeden stát a jsem za to rád, že mám babičku ze Slovenska a dědu z Česka. Připadám si doma i na Slovensku i v Česku," hovorí vodák Antonín z Raftingového klubu Holíča.

Slovenskú a Českú republiku spájajú spoločné dejiny. Sto rokov Československa si pripomíname aj na starých fotografiách, ktoré sa z týchto čias zachovali. Fotoaparát bol pre vtedajších ľudí relatívne nový vynález a portrét bol finančne náročnou a výnimočnou udalosťou. „Ty dobové  fotografie vypadají jinak, než když my dneska napráskáme 20 selfíček za minutu a pak je ještě zveřejňujeme. I lidi k nim měli jiný vztah, oni si je schovávali, dědili, věděli, kdo na těch fotografiích je,“ hovorí Blanka Klimovič, fotografka, ktorá sa venuje imitovaniu historických fotografických postupov a atmosfér Prvej Republiky.

Časy Prvej republiky a spoločného štátu pripomínajú aj milovníci veteránov. Prehliadky zrazy a jazdy sa konajú aj na moravsko – slovenskom pohraničí. Známy je Klub historických vozidiel v Holíči. Automobily aj motorky zbierajú a renovujú všetky generácie, muži aj ženy.  Niekedy sa táto záľuba prenáša z generácie na generáciu. Takýmto prípadom je aj čecho - slovák Ivan, ktorý po dedovi zdedil zbierku veteránov a s ňou aj nadšenie pre Prvú republiku. “Vím, že byla doba vtedy ťažká, ale nebylo to tak zložité ako dnes,“ hovorí Ivan, ktorý sa sám definuje ako „stará duša“.

Čoraz populárnejším sa stáva aj móda typická pre obdobie Prvej republiky. Zakladateľka múzea Lednice Dávná – Jak se žilo za Tatíčka Masaryka,  Marie Létalová, dobové oblečenie zbiera a nosí ho aj v civilnom živote. „Ta móda je pro většinu lidí v dnešní době nejpřitažlivější. Je hodně propracovaná, do detailů, hodně se dbalo na doplňky, především klobouky, rukavice, kabelky, všechno bylo zladěné tón v tónu. Samozřejmě, že si to idealizujeme, nižší vrstvy samozřejmě neměli tolik oděvů, měli třeba jeden pořádný kostýmek, jedny lepší šaty, jedny na takové běžnější nošení, horší. My samozřejmě vycházíme z prvorepublikových filmů, kde herečky často oblékali nejznámejší salóny, třeba Podolská,“ hovorí Marie Létalová.

K Prvej republike neodmysliteľne patrí typická hudba, kultúra tančiarní, hudobných večerov a večierkov.  Hudobný štýl 20-tych a 30-tych rokov oživuje swingový orchester Fats Jazz Band, v ktorom hrá Pavol Hoďa. Záhorák, dnes žijúci na moravskom pohraničí, sa pôvodne venoval dychovke, ale napokon podľahol čaru prvorepublikovej hudby.
Rozdiel medzi dneškom a Prvou republikou opisuje klavirista a kapelník Ladislav Fančovič: „Dnes prídete do električky, hrá hudba. V aute vám hrá rádio. Prídete na kávu, tam z každej strany hrá niečo iné. Tým, že bolo v normálnom živote veľmi veľa ticha, hudbu si ľudia oveľa viac vážili a vychutnávali.“