Gorolské trojmezí

V Hrčave na trojmedziu Česka, Slovenska a Poľska, tam, kde sa stretávajú hraničné kamene troch susedných štátov, sa práve schyľovalo ku slávnosti fašiangov. Ženy a muži zo slovenských dediny Čierne vyrazili cez hranicu na návštevu k susedom. Hrčava leží na pomedzí tešínskych Beskýd a slovenských Kysúc. V krajine detstva Vlasty Orešanský. Do svojej krajiny sa Vlasta práve vrátila a chcela by tu ostať.

"Myslím si, že keď v sebe človek nájde odvahu, tak stojí za to tu bývať," rozpráva Vlasta Orešanský na prechádzke zasneženou krajinou v okolí Hrčavy. "Tu sa zbaví tých svojich pohodlných zvykov. Zo dňa na deň tu začne mrznúť, a keď si nezatopíte v kachliach, tak zmrzneme. "

Trojmezí. Trojmedzie. Trojstyk. Hraničný priesečník troch štátov leží len pár stoviek metrov od poslednej hrčavskej chalupy. Odtiaľ na sever leží veľké Poľsko a na jeho hranici začína spoločné česko-slovenské pomedzí. Kamene bielej a červenej farby beží krajinou k juhu po hrebeňoch hôr, stúpajú do strání a padajú v údoliach. Beskydy. Kysuce. Javorníky. Biele Karpaty. Potom nížina na juhu, kde hranicu vytyčuje rieka Morava, až po trojmedzie Slovenska a Česka s Rakúskom na sútoku Moravy a Dyje. Tam je to z Hrčavy okolo pätníkov vyše 250 kilometrov.

"Teraz ťa Filipe pekne ozdobíme, a pôjdeme na Hrčavu na Fašang. U nás sa tomu hovorí pozostatky, " vysvetľuje svojmu vnukovi Božena Budošová z dediny Čiernej, než spoločne s ďalšími muzikantmi vyrazila na Hrčavu na fašiang. Vnuka oblieka do gorolského kroja. Gorolovia sú obyvatelia tohto regiónu na Slovensku, v Poľsku i na českej strane pomedzí. Majú svoje gorolské kroje, hovorí gorolským nárečím a sú na to patrične hrdí.

Ráz krajiny na Kysuciach sa v posledných desaťročiach mení. Z dedín miznú pôvodné architektúra, z ľudových tradícií a storočných rituálov sa stáva folklór. Kto chce históriu vidieka na trojmedzia lepšie rozumieť, kto chce pričuchnúť k tomu, ako tu život v minulosti voňal, môže sa vydať na návštevu do skanzenu vo Vychylovke. Od trojmedzie je to síce výlet hlbšie do slovenských vnútrozemia, zážitok je to však jedinečný. Chalupy skanzenu sú zozbierané z dedín do okolia a Kysucké múzeum v Čadci je tu rozmiestnilo v údolí horského potoka.

Samoty a osady roztrúsené okolo slovenského Svrčinovca ukrývajú ešte niekoľko chalúp, podobných tým vo Vychylovke. Z nich se ľudia schádzajú na omšu do kostolíku, vybudovaného zo starej školy. Kostolík tu nie je v krajine na Zavrsi osamotený. Vedie k nemu krížová cesta, symbolicky spájajúca Zavrsi zo Svrčinovcom.

"V časoch Rakúska-Uhorska sa stavali jednotriedky na odľahlých kopaniciach, aby to deti z horských samôt mali do školy bližšie. A toto je jedna z tých maďarských škôl, "vysvetľuje Štefan Strýček zo Svrčinovca históriu školskej budovy. To práve on sa zaslúžil o to, že dnes je z dávno opustenej školy kostolík.

Za priaznivého počasia majú pútnici z krížovej cesty výhľad do kraja na pomedzí. Slávnostne bola vysvätená na jeseň roku 2012 a jej zvláštnosťou je skutočnosť, že autormi jednotlivých zastavení sú rezbári zo susedného Poľska.