Dyjský trojuholník

Z piatich slovenských trojhraničných bodov je tým najčarovnejším Dyjský trojuholník (za Prvej republiky nazývaný Podyjský roh). Tvorí ho sútok riek Dyje a Morava a do pádu Železnej opony v roku 1989 predstavoval začiatok prísne stráženého územia pozdĺž hraníc. Okolie pomedzia tvoria lužné lesy, jazerá a rázovité dediny a mestá na oboch stranách hranice.

Blízko hraníc na slovenskej strane sa nachádza mesto Gbely. Je významné objavom nafty v roku 1912 a začiatkom jej ťažby v roku 1914. Objavil ju Ján Medlen, ktorého busta stojí v parku neďaleko hlavnej cesty. Gbely sú okrem toho „výnimočné“ aj tým, že tu žije Pavel Nemec, samozvaný prezident „Záhoráckej republiky“ a člen skupiny Záhorácký výber. Pavol Nemec má hlboký vzťah k svojmu rodnému mestu, pozná jeho historky a pamätá staré časy.

Pavol Nemec: „Čujte, ludé! Nedaleko místa, co tu lapím za týmto stouem, sa stretajú tri štáty. Rakúsko, Česka republika a Slovensko. Já sem to nazvau Dreiland – Trojkrajina. Dreiland je imaginární štátní utvár, tak jak ZSSR – Záhorácká Sebjestační Svojpomocní republika, kterej sem jednohlasne a doživotne zvoleným prezidentem.“

Ďalším z malebných záhoráckych miest sú Kúty. Hoci ležia len zopár minút od českej hranice (Břeclavčania si pamätajú, ako sem chodili na pivo), patria  k oblasti, ktorá zachováva tradície, tomuto mestu folklór trochu chýba. Až Filip Húšťava, mladý miestny aktivista, sa to rozhodol zmeniť a vrátiť  folklór do mesta. Založil občianske združenie Pjekne Mjestečko, ktorého úlohou je folklór revitalizovať a  nanovo vybudovať komunitu. Členovia občianskeho združenia sa okrem iného sa zaujímajú aj o to, aby historické pamiatky – ako domec z roku 1887 – nespadol.

Súčasťou Dyjského trojuholníka sú aj Adamovské jazerá. Sú tvorené dvoma bývalými zatopenými štrkoviskami a spadajú pod mesto Gbely, v mestskej časti Adamov – približne 500m od rieky Moravy. Patria k najvýznamnejším ornitologickým oblastiam na Záhorí – v lepších rokoch sa tu nájde až 1 000 párov čajky smejivej a okolo 15 000 – 17 000 husí.

Adamovské jazerá sú obľúbenou lokalitou ornitológa Rudolfa Jurečka, ktorý má k prírode veľmi blízko a Adamovské jazerá navštevuje často. Táto lokalita však nepatrí len medzi obľúbené miesta odborníkov. „Chodia sa sem na to pozerať nielen ornitológovia, ale aj obyčajní ľudia. Zaujíma ich to, lebo to vyzerá naozaj impozantne. Keď sem na vodu pristáva 15 000 husí, tak to zakryje oblohu,“ hovorí.

V okrese Břeclav neďaleko hranice sa nachádza mesto Lanžhot. Jednou z miestnych folkloristiek je 82-ročná Marie Švirgová, ktorá sa venuje maľovaniu ľudových vzorov – je tzv. „malérečka“.
Jej maľby zdobia domy, žudrá, textil, keramiku a sú výnimočné tým, že si ich vymýšľa sama a snaží sa o autenticitu.

Ďalšou typickou lanžhotskou tradícou je chov koní. Mladá generácia si uvedomuje, že ľudí, čo prejavujú úprimný záujem o túto tradíciu, je čoraz menej – zároveň však hovoria, že do lužných lesov, kde kone chovajú, často chodievajú návštevníci z mesta obdivovať miestne tradície.