Uhorská aj Moravská sú dva vrcholky na hraničnom hrebeni v oblasti Hornej Lomné a Staškova. Krajinou smrekových lesov zmiešaných s buky prichádza občas od východu cez hranicu medveď. Tu končí Beskydy a začínajú Kysuce. Tu leží jeden z najvzácnejších ekosystémov na českej strane Karpát, turistom neprístupný a prísne chránený prales Mionší.
A odtiaľ tiež vzišla nesmrteľná hviezda slovenského kultúry. V železničnom domčeku pri trati vo Staškove sa roku 1924 narodil herec Jozef Kroner. Rozprávajú o ňom nielen ľudia z rodného Staškova, ale aj operný spevák Jozef Ábel, ktorý Kronera osobne poznal. Kariéru prežil v Ostrave i Bratislave, a svoj domov na penziu našiel v chalupe neďaleko Turzovky.
V pralese
"Keď som prvýkrát do toho pralesa prišiel, zatajil sa mi dych. Bolo mi vtedy nejakých štrnásť, pätnásť rokov a Mionší som vtedy videl prvýkrát, "rozpráva ornitológ z Bystrice u Třinca Daniel Křenek. Je znalcom pralesa Mionší a jeho známi o ňom hovoria, že je v tom divokom kusu prírody tak skvelým sprievodcom, ako slávny prírodovedec a filmár David Attenborough v divočine na všetkých kontinentoch sveta. Rodák z Valašska, dnes už pevne vrastený do regiónu moravskosliezskych Beskýd nás v dokumente "Brána Kysúc" sprevádza touto perlou Beskýd, ktoré sa nesmie dotknúť ľudská ruka.
Tento prastarý karpatský hvozd na československom pomedzí v srdci Beskýd je mimoriadne vzácny. Takýto alebo veľmi podobný prales kedysi pokrýval stráne aj horské údolia od dnešnej hranice Česka so Slovenskom, po celom Karpatskom oblúku až niekam na Balkán. A preto je tu prístup prísne zakázaný.
U Jozefa Pepíka
Rodený Slovák Jozef Ábel bol na prelome 70. a 80. rokov opernou hviezdou ostravských scén. Keď dostal angažmán v opere Slovenského národného divadla, odsťahoval sa do Bratislavy. Priatelia mu hovoria Pepík a je to skutočný Čechoslovák, ktorému sa druhým domovom stala horská chalupa v osade Hlinená vo stráňach nad Turzovkou.
Česky aj slovensky hovorí plynule a bez akcentu, akoby oboma jazykmi hovoril od narodenia. Krajinu na pomedzí miluje a rád ju pozoruje z výšky, keď s kamarátom pilotom sadá do lietadla vo Frýdlantě nad Ostravicí, minú Lysú horu a nad Uhorskou a Moravskou preletí bránou Kysúc.
"Ja to tu na pomedzí milujem. Dostal som veľa ponúk, aby som tú chalupu predal, "hovorí Jozef Ábel. "Nikdy v živote by som to neurobil. Mám to síce z Bratislavy dvesto dvadsať kilometrov, ale nikdy to tu nepredám. "
Odtiaľ vzišla hviezda
Dole v údolí prichádzajú z Čadce motoráky do dediny Staškov. Odtiaľ vzišla nesmrteľná hviezda slovenského kultúry. V železničnom domčeku priamo pri trati vo Staškove sa roku 1924 narodil herec Jozef Kroner. O jeho pamiatku sa stará Spolok rodákov Jozefa Kronera, ktorého zakladateľom je Kronerův obdivovateľ Vladimír Gajdošík.
"Ten domček je veľmi milý. Má čarovnú atmosféru, "rozpráva Vladimír Gajdošík, keď u Kronerova rodného domčeku odomyká dvere. "Keď sem pred časom prišla sestra Jožky Kronera, bola celá vo vytržení. A podobne sa cítime my, ktorým sa podarilo hercov rodný dom zachrániť. "
Už niekoľko posledných rokov, vždy v polovici leta, prichádzajú do Staškova výtvarníci zo Slovenska, z Čiech, Moravy u Sliezska. Pod holým nebom tu v blízkosti železničnej trate tvoria diela inšpirovaná krajinou a odkazom Jozef Kronera. Sochy a plastiky, ktoré tu takto vznikli, dali základ tiež sochárskemu chodníku, vybudovanému v kysuckej prírode.
Gorolské trojmezí