Biele samoty

Horský hrebeň medzi Bielou na českej a Kelčovem na slovenskej strane hranice patrí k najkrajším lokalitám Beskýd, Kysúc i celého česko-slovenského pomedzí. Tu nie sme v krajine s hradmi, zámkami, vodopády či jaskyňami, ktoré inde lákajú zástupy turistov. Sme v horách posiatych samotami, v krajine horských osád. Karpatský chrbát sa tiahne od Bumbálky po Klokočov a Biely Kríž. Lúky sú tu striedané húštinami, remízky, porasty bučín aj smrekovými lesmi.

A práve táto časť hranice patria k tomu najcennejšiemu, čo česko-slovenskej pomedzí ponúka. Jedinečnú krajinu s podivuhodnú históriou. Ani dnes to však nemajú ľudia z bielych samôt v týchto horách na hranici ľahké. Lesné cesty tu padajú z prudkých zrázov, inde stúpajú strmo nahor. Deti z horských chalupu tu sprevádzala drsná krása od narodenia po celý život a dodnes na to spomínajú.

Patrí medzi ne aj Lubomír Gajdoš, ktorý je majiteľ chaty menom Kmienok. Tá je dnes jednou z najútulnejšie turistických chát česko-slovenského pomedzí. V nadmorskej výške cez osemsto metrov zveľaďujú manželia Gajdošovi chatu, deti odtiaľ v lete, v zime vozí otec terénnym autom do Makova do školy. V kuchyni vypomáha statná slovenská kuchárka, majú tu najlepšie halušky široko ďaleko a tiež preto je Kmienok obľúbeným miestom návštevníkov z českej i slovenský strany Beskýd.

Lesy po oboch stranách hranice tu dávali ľuďom živobytie od pradávna. Lesník Jan Kavka je doma v osade Kavalčanky pod hraničným hrebeňom, vzdialenej približne päť kilometrov od chaty Kmínek. Do Beskýd sa prisťahoval s rodičmi vo svojich piatich rokoch a už ako chlapec si zamiloval beskydskej lesy. Teraz žije v historickej hájovni na Kavalčankách. Pracuje pre Biskupské lesy, ktoré jeho hájovňu, postavenou pred desiatkami rokov, opravili z trosiek.

Kým tradičný život na českej strane hranice už z horských enkláv mizne. Na slovenskom pretrváva. A viditeľné je to priamo v obciach po oboch stranách hraničného hrebeňa. Kým treba Kelčov je stále klasickou slovenskou dedinou, Biela sa premenila na turistické, lyžiarske a rekreačné centrum. Zjazdovky s lanovkou a vlekmi patrí k najväčším lyžiarskym areálom v regióne, lákajúcim lyžiarov z Česka i zo Slovenska.

Vo svojej chalupe, v zime často zapadané snehom až po strechu, žije pamätnica Emílie Papajová. Chalupa leží cestou z Kmienka do Makova a pani gazdiná tam pri peci rozpráva o svojom detstve, kedy hnoj z chlieva vynášala v drevenom džberu na chrbte, o strašidelných vílach a svetlonošiach z okolitých lesov. A spomína tiež na vojnu, kedy sa tadiaľ pasovali najrôznejšie tovaru zo Slovenského štátu do Protektorátu Čechy a Morava.

Krása bielych samôt v krajine na česko-slovenskej hranici je ukrytá v týchto lesoch. Ich obyvateľov sme navštívili v čase, keď Beskydy aj Kysuce pokrýval sneh. Kto však zatúži objaviť ich tajomstvo, môže sa tadiaľ túlať v každej ročnej dobe. Nájde tu tiché kúzlo priamo v srdci hranice.