Baťův kanál

Česko-slovenská hranica vedie vo väčšine svojich úsekov v horách - cez ich vrcholky, po hrebeňoch a v údoliach. Avšak tu neďaleko slovenskej Skalice a moravského Hodonína je to iné. Hranicu tu z veľkej časti tvoria Baťov kanál, prepojený s hraničnou riekou Moravou. Áno. Sme v priestore trojuholníku vymedzenom Skalicou, Rohatcom a Sudoměřicemi, a čaká nás putovanie za ľuďmi, ktorí nosia hranicu vo svojom srdci.

"Táto lodička sa volá Eliška a plávame s ňou zo slovenskej Skalice. Je jediným prístavom na Baťovom kanáli, ktorý leží na Slovensku, "rozpráva pri kormidle Marián Tongel. Je správcom prístavu, lodivodov a naším sprievodcom po Baťovom kanáli.

Jednou z dedín na moravskej strane je Rohatec. Hlas zvonov z kostola svätého Bartolomeja sa nesie až na Slovensko. Zaslúžil sa o to Jozef Pokorník. Ďalším z pamätníkov života na česko-slovenskom pomedzí v blízkosti rieky Moravy je kronikár z Rohatca Zdeněk Bíza. Prevedie nás krajinou a spoločnou históriou, ktorá sa stala jeho koníčkom.

"Rohatec ležal vždy na hranici, takže tu sa to prelínalo a dodnes prelína. Tá spoločná história, reč i kultúra, "vysvetľuje kronikár Bíza a spomína na príbehy z pomedzí. "V roku 1943 vyplavila rieka našej slávnu rohateckú ponorku. Túto ponorku zhotovil jeden odbojár zo Strážnice a rozprávalo sa, že potom ponorka pašovala zo Slovenska rôzne tovary a snáď aj odbojárov. "

Stopy histórie z rozprávania Zdeňka Bízy nájdeme aj v dedine Sudoměřice. V mieste obranného hradiska menom Hrůdy založil obec okolo polovice trinásteho storočia pán Sudomír z rodu pánov Tvrdišovců. Medzi turisticky najzaujímavejšie stavby patrí v Sudoměřiciach takzvaný Panský dvor priamo na námestí, ktorý je ukážkou architektúry zvanej podunajskej hlinené domy.

Prístaviska Baťoveho kanála v Sudoměřiciach sa volá Výklopník, podľa stavby, ktorá je tomuto miestu dominantou. Tiež sem pripláva Marián Tongel a má tu veľa priateľov.

Región na pomedzí v okolí slovenského mestskej perly menom Skalice mal v histórii Československej republiky zásadný význam pre formovanie česko-slovenskej vzájomnosti. Dejiny a kultúra tohto kraja majú korene desiatky tisíc rokov staré. Zrejme najprehľadnejšie to dokladá expozícia v budove múzea, ktorej autorom je slávny Dušan Jurkovič.

"Táto izba v stálej expozícii Záhorského múzea v Skalici je najstaršou expozíciou na Slovensku a je krásnou ukážkou československých vzťahov," sprevádza nás riaditeľka múzea Věra Drahošová. "Vznikla z iniciatívy doktora Pavla Blahy, ktorý bol politikom a lekárom, s veľkou zásluhou na vzniku Československej republiky."

V roku 1918, v čase vzniku Československej republiky sídlila na radnici v Skalici vtedajšia dočasná vláda určená pre Slovensko. Skalice je mestom mnohých kostolov. Ten evanjelický má veža venovanú pamiatke Jána Amosa Komenského, ktorý Skalici navštívil.